reklama

Mozambik / Zimbabwe / Botswana - III. časť

Rozprávanie o ceste z Mozambiku do Zimbabwe napísané v lietadle z Hong Kongu do Singapuru :-) Maťka, ja a jedno veľké staré auto so stanom na streche. Predchádzajúce časti si prečítajte tu

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)


Osada pri ceste Z Tofo do Vilanculos je to zhruba 300 kilometrov pozdĺž pobrežia na sever po luxusnej prázdnej ceste. To nám dáva trochu času spraviť pár zastávok na aspoň zbežný pohľad na jednoduchý život ľudí v miniatúrnych osadách pozdĺž cesty. Decká nechápu, čo sa deje, keď im pri škole zastaví auto a z neho vylezú dvaja belosi a prechádzajú sa po okolí. Po chvíli si zvyknú a sem-tam zamávajú alebo odpovedia na úsmev úsmevom . Aký kontrast s Botswanou, kde sa naučili od turistov automaticky pýtať sladkosti aj keď životnou úrovňou vysoko prekonávajú drvivú väčšinu kontinentu.
VilanculosPôvodne sme mali v pláne stráviť ďalšie tri noci v bungalowe na normálnej posteli, ale vybraný guesthouse sa nám moc nepáčil a miesto neho sme našli campsite zodva kilometre južne od centra mesta a bola z toho fantastická skúsenosť. Vilanculos je iný ako Tofo. Turizmus je tu cítiť tiež, ale nie je to jediným zdrojom obživy. Je tu silný rybolov a vďaka prístavu, ktorý je najbližším spojom Ázie s Botswanou aj nejaký ten obchod. V celom 24-tisícovom meste sú presne dve asfaltové cesty dlhé tak kilometer (ak nepreháňam) a väčšina ľudí stále žije v jednoduchých hlineno-slamenných chatrčiach. Tehlové domy vyzerajú rovnako ako v celom Mozambiku - väčšina z nich je vo farbách jedného z dvoch najväčších mobilných operátorov. Trhovisko rozhodne stojí za návštevu. Za pár nenápadne sa tváriacimi stánkami vystavenými na ulicu nájdete skrytú miletičku. Ceny zjednáte na polovicu a asi aj tak preplatíte oproti miestnym, ale ach... tie avokáda a kokos!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Vilanculos


Trhovisko


Typické farby domov v Mozambiku


Typické farby domov v Mozambiku

Tip: campsite a guesthouse Baobab Beach Backpackers môžeme bezvýhradne odporučiť. Bungalowy sme nevideli, ale campsite je veľmi pekný, pokrytý tieňom stromov a personál a hlavne kuchár je fantastický. V čase mimo akejkoľvej sezóny sa nás tam zišla partička menej ako tuctu backpackerov a spoločnosť tak bola tiež skvelá.

V campe sa zoznámime s austrálskym týpkom Robom a jeho anglickou kamarátkou, s ktorými sme prešli doteraz tie isté ubytovania, ale až teraz sme sa dali do reči. Rob je jeden z tých ľudí, pri ktorých si uvedomíte, že to, pri čom sa tu tvárite strašne dobrodružne je čistý Hilton. Svojho Landcruistera kúpil v Británii, nechal si naňho prirobiť strešnú konštrukciu so stanom, prešiel s nim cez Gibraltar a je na ceste po Afrike už takmer rok a pol, väčšinu času sám. Cestu mal zakončiť v lete v strede Afriky predajom auta so ziskom alebo aspoň bez straty (nepočítajúc naftu), také sú ceny jazdených áut v Afrike! Na moju otázku, či už niekedy dostal maláriu odpovedal typickým aussijským flegmatizmom: "Jasné, niekoľkokrát. Prvýkrát je to zlé, lebo nevieš, čo Ti je. Ďalšie razy to identifikuješ hneď, nasadíš tabletky a za 2-3 dni si v klídku." Ďalším bláznom bol starší pán z Kenye, ktorého sme tiež stretávali v tých istých campoch od Maputa. Na cestu má asi pol roka, chodí mikrobusmi hromadnej dopravy (čo je v týchto končinách omnoho väčšie dobrodružstvo ako snáď kdekoľvek inde) a stan si nosí poctivo v ruksaku. Tomu hovorím kríza stredného veku! A to som zabudol v minulom diele spomenúť profi fotografa pre Canon, ktorý toto celé dáva sám na motorke. Vraj na cesty má "iba" 5D Mark II...
RybáriHlavným turistickým lákadlom Vilanculos je morský park Bazaruto. Súostrovie obklopené koralovými bariérami s panenskou prírodou na ostrovoch aj mimo nich. Táto časť Mozambiku zostala aj v čase občianskej vojny v podstate izolovaná a vtedy bola a dnes ešte viac je domovom zopár ultraluxusných a ultradrahých lodgií. More medzi pevninou a súostrovím je dosť plytké a odliv dosť silný, takže jedno ráno máme pocit, že by sa na ostrovy dalo prejsť aj suchou nohou. Potápanie patrí k absolútnej svetovej špičke, ale tomu zodpovedajú aj ceny. Obídeme tri potápačské centrá (z ktorých jedno jeho strašne spokojne sa tváriaci a dosť mlado vyzerajúci juhoafrickí majitelia premenili už iba na prenájom a sezónne uskladnenie luxusných jácht a člnov) a keď sa nedostaneme nižšie ako na 120 EUR za ponor, rozhodneme sa vzdať to a nechať sa aspoň miestnymi rybármi odviezť na najbližší z ostrovov na šnorchlovanie, prechádzku a kalamáre. Na pár štvorcových kilometroch sú pieskové duny, stovky krabov nechávajúcich sa zábavne unášať vlnami z brehu za potravou v plytkej vode (moja teória, možno nezmyselná), zopár kôz a gýčovité more.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Bazaruto


Cesta z ostrova

Tip: Bradt guide vyslovene odporúča nenechať sa zlákať na tento ostrov, ktorý vám ponúknu práve preto, že je najbližší. Žiaľ konali sme trochu zbrklo v sklamaní, že z potápania nič nebude, ale nebolo to zase zlé a okrem skupinky troch ďalších turistov sme nikoho iného nestretli. Výlety na niektorý z väčších ostrovov sú asi drahšie a treba nájsť niekoho s použiteľnejším člnom, aby netrvalo pol dňa dostať sa tam. Ale malo by to stáť za to.
Zastávka na "diaľnici" Po troch nociach vo Vilanculos sme mali v pláne dostať sa až do Zimbabwe, ale pri lepšom pohľade na mapu si uvedomíme, že nemáme šancu a tak vyberáme miesto, kde stráviť noc. Pôvodný nápad s národným parkom na odbočke po ceste do ZIM padne, keď zistíme, že je mimo sezóny zavretý. Rozhodneme sa teda prespať na brehu priehrady rozprestierajúcej sa pod pohorím, na ktoré chceme vyliezť zo Zimbabwianskej strany. Pred odchodom z mesta ešte nakúpime v miestnom obchode a naplníme malú chladničku, lebo ktovie čo nás čaká za hranicami, že. Prvých sto kilometrov za Vilanculosom je čisté utrpenie - doteraz bezchybná cesta sa mení na mínové pole a raz za čas zastavíme skontrolovať kolesá po tom, ako niekoľkokrát v osemdesiatke vletím do jamy, ktorá by z nášho skoronového Mondea doma asi spravila vrak. Aby toho nebolo málo, pre istotu sa aj rozprší. Zastávku na obed spravíme v dedine, ktorá zjavne úspešne taží zo svojej pozície na kľúčovej "diaľnici" a pozorujeme davy zväčša žien a detí, ako sa snažia predávať snacky, jedlo, nápoje a ovocie pristavujúcim kamionistom alebo autobusom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Cesta pred Vulanculosom...


... a za ním


Africké kozyNa odbočku k priehrade prichádzame (surprise, surprise) za tmy. Po rozbitej hlinenej cestičke ideme asi ďalšiu trištvrte hodinu, vyhneme sa pri tom stádu kôz a ubytujeme sa v cieľovom guesthouse. Objednáme niečo ako večeru v niečom ako reštaurácii, kde okrem nás je asi tak polovica obyvateľov dediny (tj. asi dva tucty) pozerajúca asi jedinú telku v okruhu pár kilometrov. Ráno si dáme raňajky s výhľadom na vodu a hory, prechádzku po brehu priehrady a vraciame sa po tej istej ceste na tú istú odbočku a otáčame to na Zimbabwe.


Priehrada Chicamba


Cesta k priehrade už za svetla

Tomáš Forgáč

Tomáš Forgáč

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Project Manager na voľnej nohe, veľmi amatérsky fotograf a milovník viac či menej divnej hudby. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu