Prvým z nich, ktorý formuloval ako „Ak to nejde, dajme tam menej peňazí!“ ani nemá zmysel sa na tomto mieste obšírnejšie zaoberať. Vymyslel si ho totiž vo vlastnej pomätenej mysli, keďže v skutočnosti nie je cieľom “menej peňazí”, ale menej štátu a štátnej regulácie. Ak už chceme nutne zachovať štátne financovanie školstva, nemusíme sekať z jeho rozpočtu, ak by namiesto súčasného centrálneho riadenia dostali rodičia poukážky a mohli by si slobodne vybrať štátnu alebo súkromnú školu, čo by viedlo ku konkurencii a vo výsledku zvyšovaniu kvality.
Podľa druhého mýtu rovná daň a nižšie dane všeobecne vraj nepriniesli vyšší daňový výber. Podľa štatistík daňového riaditeľstva o výbere daní z r. 2003, 2004, 2005 a 2006 (teda dva roky pred a dva roky po zavedení rovnej dane) vyzeral v týchto rokoch výber daní z príjmu fyzických a právnických osôb nasledovne: 70.5, 66.4, 87, resp. 89 miliárd korún. To znamená, že v rokoch po zavedení rovnej (a nižšej) dane bol výber o dvadsať miliárd vyšší. V tejto chvíli nechávam na zváženie každého čitateľa, či ide o účelové klamstvo alebo vrchol nekompetencie v podaní pána poradcu.
“Vyvrátenie” tretieho “mýtu” je dokonalou sondou do mysle socialistu, keď píše o túžbe “pripraviť štát o polovicu dôchodkového sporenia”. Chápete to? Pripraviť ŠTÁT o dôchodkové sporenie? Marcinčin sa dokázal tak dokonale vžiť do role štátu, že si v jeho mene privlastnil naše vlastné dôchodky a nenechá sa o ne pripraviť. Dokonale mu uniká, že na tie dôchodky by si mali sporiť ľudia, aby si ich potom mohli nechať vyplácať. Potom je už vedľajšie to, že mu nedochádza, že práve minulý a čiastočne aj súčasný systém vedie k tomu, že o pár dekád ten štát o “svoje” dôchodkové sporenie príde či sa mu to páči alebo nie, keďže v tejto Ponzi (Drukos) schéme prestane byť dosť prispievajúcich na stúpajúce množstvo poberajúcich.
Pán Marcinčin konečne dostal priestor ukázať, že skutočne patrí na svoje miesto - do tímu klamárov a komunistov zapadol dokonale. Myslím, že by bolo od redakcie HNonline.sk fér, aby buď úplne vymazala jeho podpis ako ekonóma alebo ho aspoň nahradila spojením “politický ekonóm”, prípadne skrátene - demagóg.