ECB, supermário a superinflácia

Autor: Tomáš Forgáč | 24.11.2011 o 8:56 | (upravené 24.11.2011 o 9:53) Karma článku: 8,77 | Prečítané:  1359x

Najdôležitejším hráčom v tejto hre zostáva Európska Centrálna Banka, ktorú väčšina politikov a ekonómov vyzýva na stále masívnejšie intervencie. Tí prví to robia, aby sa mohli znovu na nejaký čas zbaviť zodpovednosti za svoje zlé rozhodnutia, tí druhí z čistej blbosti.

Výnos talianskych dlhopisov flirtuje už dva týždne so “smrteľnou” sedempercentnou hranicou, Španielsko predalo svoje dlhopisy v utorok s najvyšším úrokom od jeho vstupu do Eurozony, nemecké dlhopisy musela kúpiť Bundesbank, Francúzsku hrozí, že stratí trojáčkový rating (nie že by si ho zaslúžilo, podľa mňa patrí do špekulatívneho pásma) a ECB hlási rekordné pôžičky komerčným bankám naznačujúce rastúce problémy s likviditou európskych finančných inštitúcií a neochotu tých mimoeurópskych im požičiavať.

To všetko napriek tomu, že si eurolídri vydobyli všetko, čo sa im prisnilo. Euroval a jeho následné rozšírenie, nových bábkových premiérov v Taliansku aj Grécku a servílnu centrálnu banku s intervenčne nakloneným novým guvernérom Mariom Draghim. Teraz snívajú o vydávaní eurobondov, teda po eurovale a ECB už treťom kanále, ktorý by zaručil preliatie problémov z krachujúcich krajín do tých ešte relatívne zdravých.

Najdôležitejším hráčom v tejto hre ale stále zostáva Európska Centrálna Banka, ktorú väčšina politikov a ekonómov vyzýva na stále masívnejšie intervencie. Tí prví to robia, aby sa mohli znovu na nejaký čas zbaviť zodpovednosti za svoje zlé rozhodnutia, tí druhí z čistej blbosti. Pritom ECB už dávno prekročila svoje pôvodné poslanie. Po tom, ako jej nový guvernér okamžite po nástupe znížil diskontnú sadzbu (úrok, za ktorý si od ECB požičiavajú prostriedky komerčné banky), za čo zožal potlesk naprieč takmer celým ekonomickým svetom, otvorene ohlásila program nákupu dlhopisov, zatiaľ “iba” za 20 mld. týždenne. Je jasné, že aj tento limit, ktorý predstavuje 0.25% menovej zásoby za týždeň(!!!) “Supermáriovi” vytlčú politici z hlavy veľmi rýchlo a už dnes rekordná inflácia sa bude ďalej zvyšovať. Pri pokračovaní súčasnej politiky môžeme do dvoch rokov očakávať dvojciferný nárast indexu cenovej hladiny. Na dnešné ceny energií, potravín alebo dovoleniek mimo eurozóny tak budeme spomínať s nostalgiou.

Načo to má byť teda celé dobré? Vraj nákupy dlhopisov zabránia neriadenému kolapsu. Neviem ako vám, ale mne to, čo sa deje okolo aj napriek opakovanému nákupu dlhopisov ECBčkou pripadá ako pokračujúci neriadený, ale zároveň nevyhnutný kolaps. Skrachuje Taliansko, Španielsko, Portugalsko a ďalší. Jediné, čo sa dosiahne nákupom dlhopisov centrálnou bankou je nafúknutie problému do ešte obludnejších rozmerov a jeho rozliatie do celej eurozóny.

Draghi aj niektorí ekonómovia idú dokonca tak ďaleko, že tvrdia, že riziko inflácie je nízke. Iní ho aspoň pripúšťajú, ale tvrdia, že inflácia aj tak zvyšuje zamestnanosť. Pritom ak by inflácia mala zvyšovať zamestnanosť, tak v Zimbabwe mali v čase vrcholiacej hyperinflácie prácu všetci a naopak Reaganova éra, počas ktorej boli úrokové sadzby na rekordne vysokých a inflácia na rekordne nízkych úrovniach by nebola érou prosperity ale nezamestnanosti a chudoby. Netreba zabúdať ani na to, že najdlhšie obdobie prosperity v histórii Spojených Štátov bolo zároveň obdobím deflácie. Nie je žiadna náhoda, že to bolo v období zlatého štandardu.

No a nakoniec ak inflácia oslabí menu, podporí to vraj ekonomiku vyššímy exportami vďaka nižším mzdovým a prevádzkovým nákladom. Nevadí, že import bude drahší a úspory stratia hodnotu. Silná mena povojnovému Nemecku zabezpečila dlhodobý rast a bohatstvo tým, že nútila ich hospodárstvo zvyšovať efektivitu a pridanú hodnotu, výmenou za čo si mohli za svoje produkty a služby v zahraničí nakúpiť viac komodít, potravín alebo dovoleniek. V 50. rokoch tvorila americká ekonomika väčšinu svetovej produkcie a to pri najvyšších platoch a zvyšujúcich sa úrokových sadzbách, nehovoriac o tom, že si rekordnú životnú úroveň zabezpečili s jediným pracujúcim členom väčšiny domácností.

O ECB budeme v najbližších týždňoch a mesiacoch ešte veľa počuť. Väčšinou to bude kritika z úst väčšiny politikov a ekonómov za nedostatočné intervencie alebo naopak chvála pri plnení ich prianí. Keď potom o rok-dva budú hľadať výhovorky pre stúpajúcu nezamestnanosť aj ceny, čo je kombinácia, ktorá ide úplne mimo ich modelov, ktoré ich naučili na univerzitách, aby dokázali vytvoriť virtuálnu realitu vyhovujúcu moci, treba sa zdravým rozumom zamyslieť, či bohatneme tým, že nám pribúdajú na účte peniaze alebo tým, že si za ne môžeme kúpiť viac. Či je správne aby sa v záujme záchrany bánk platili dlhy štátov novými peniazmi znehodnocujúcimi tie v obehu kolujúce. A vôbec, ako dlho potrvá, kým vďaka tomuto systému založenom na “koníkovských” peniazoch (terminus technicus © moja manželka) budú naše životy pod absolútnou kontrolou vlád a bánk.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?