10 nezmyselných argumentov Ivana Mikloša

Autor: Tomáš Forgáč | 20.9.2011 o 10:35 | Karma článku: 19.69 | Prečítané  18963-krát

Včera sa pod záštitou konzervatívneho inštitútu konalo reformné fórum na tému euroval. Bol to dosť zaujímavý pohľad do argumentácie niektorých kľúčových hráčov. Keďže sa s Richardom Sulíkom, Jurajom Karpišom a Petrom Gondom zhodujem na všetkom, čo povedali a Ronalda Ížipa som si nenahrával, lebo som nečakal, že sa z neho pred publikom dôležitých politikov, zástupcov businessu a médií stane euronadšenec, rád by som sa detailnejšie povenoval argumentácii Ivana Mikloša a Ivana Šramka.

Nižšie je zoznam hlavných argumentov, ktoré zazneli od Ivana Mikloša a moja odpoveď na ne:

1.   Drvivá väčšina ekonómov sa zhoduje na tom, že je veľké riziko rozpadu eurozóny pri neprijatí valu.

Argument je nezmyselný hneď z niekoľkých dôvodov - neprijatie valu, bankrot Grécka a ostatných problémových krajín by konečne ukázal, že Euro môže byť zmysluplný projekt. Že neumožní členom zóny zadlžovanie a zákerné zdaňovanie cez infláciu, prinúti krajiny hospodáriť zodpovedne a umožní jej občanom zarábať a sporiť silnú menu, ktorá je strážená nezávislou centrálnou bankou

To, že to v súčasnosti neplatí zároveň znamená, že ak by krach eurovalu viedol k rozpadu eurozóny, nebola by v tom žiadna tragédia, ale naopak včasný a relatívne lacnejší koniec tohoto čisto politického projektu, na ktorý doplácajú exportne orientované krajiny, ktoré mali pred prijatím Eura relatívne silnú a rastúcu menu - teda aj Slovensko. Stačí si pozrieť vývoj kurzu Slovenskej Koruny a potom Eura oproti iným menám.

2.   Podľa UBS by rozpad eurozóny stál jednotlivé krajiny 20 - 50% HDP podľa ich sily a veľkosti.

Aby bolo jasno -  To sa títo páni vážne odvolávajú na odhad inštitúcie, ktorá je po uši potopená v dlhopisoch problémových krajín a veľmi rada by ich vymenila za garancie eurozóny? Ktorá tvorí v systéme frakčných rezerv a fiat peňazí faktický megakartel s vládami a centrálnou bankou? Ktorá patrí medzi mnoho ďalších podobných inštitúcií, ktoré nedokázali identifikovať bublinu spôsobenú týmto systémom kým im nepraskla priamo pod nosom a skoro ich položila na nohy? To je ako pýtať  alkoholika s absťákom, či chce fľašu alebo liečenie! To sú vážne tí páni tak hlúpi alebo za takých majú iba nás?! Haló!

3.   Zakrátko si možno my budeme musieť z Eurovalu požičať my

To teda budeme musieť ak ho prijmeme a zostanú nám na krku dlhy omnoho väčších krajín. Mám ale pre vás novinku - vtedy už v tom vale žiadne peniaze nebudú! Španielsko a Taliansko čakajú za dverami a tie nezachráni ani desať valov!

Zastavme val, nechajme sa pokojne vykopnúť z tohoto skrachovaného klubu ak na tom chlapci v Bruseli budú trvať a možno si začneme hneď požičiavať lacnejšie ako to robia bratia Češi.

4.   Dve krajiny, ktoré dostali pomoc z prvého valu - Portugalsko a Írsko - sú príkladom toho, že mechanizmus funguje, lebo plnia stanovené kritériá

Aké kritériá? Myslíte ten naďalej rastúci dlh, deficit a úrokové sadzby a padajúci rating? Trhy vám ukazujú, čo si o vašich kritériách myslia.

5.   Treba zabrániť prenosu nákazy do iných krajín

Jeden z najobľúbenejších argumentov sa dá úplne rovnako použiť na to, čo efektívne spôsobuje aj euroval s jedným rozdielom. Kým dôsledky krachu jednej, dvoch alebo troch krajín nevieme úplne presne (zhodujeme sa, že to bude škaredé, ale nie v tom, či to bude horšie ako ich “záchrana”), u eurovalu vieme naisto, že prenáša nákazu, je to priamo v jeho definícii, lebo dlh jednej krajiny preberajú všetky ostatné.

6.   Ak by sa úrokové sadzby na dlhopisy zvýšili o 1%, stálo by to Slovensko o 1.2 mld EUR viac za 5 rokov.

V tom prípade sa pýtam, prečo svojou ekonomicky sebevražednou politikou spôsobujete práve to, že si budeme požičiavať čím ďalej, tým drahšie.

Navyše Juraj Karpiš z INESSu neskôr spochybnil tvrdenie o tom, že by sme si mimo tohoto “elitného klubu” požičiavali drahšie tým, že Češi s porovnateľnou ekonomickou situáciou majú nižšie úrokové sadzby ako my. Ivan Mikloš toto porovnanie odbil ako irelevantné. Rozumejte, porovnávať reálnu situáciu Slovenska s reálnou situáciu Česka je irelevantné, ale porovnávať reálnu situáciu Slovenska s fiktívnou situáciou Slovenska (v prípade vystúpenia z alebo rozpadu Eurozóny) je pádny argument?

7.   Chceme si zobrať na zodpovednosť, že budeme práve tí, ktorí vytiahnu tú jednu tehličku, aby sa celá stavba zrútila?

Skôr ako o tehličkách by som hovoril o kartách a pýtam sa naopak - chceme byť jedni z mnohých, ktorí budú tie kartičky na domček prikladať tak dlho, kým nenarastie do omnoho obludnejších rozmerov a spôsobí, že dôsledky jeho pádu budeme dávať dokopy nie roky ale desaťročia? Je zlé rozhodnutie menej zlé iba preto, že je kolektívne?

8.    Najväčšia politická strana v Poľsku má v programe čo najskorší vstup do eurozóny

Najväčšia politická strana Maďarska znárodnila dôchodky, obmedzila slobodu slova a urobila si z ústavy trhací kalendár. Relevantnosť tejto informácie pre rozhodovanie na Slovensku je rovnaká.

9.   Neprijatie Eurovalu nesie so sebou možné obrovské riziká, ktoré nevidíme

Páči sa mi ako všetci strašia pred rizikami, ktoré nevidíme a ignorujú dôsledky, ktoré sú očividné. Euroval naše problémy iba odloží, zväčší, prehĺbi a spôsobí, že ich dôsledky budú omnoho katastrofálnejšie.

10.   Hlasovanie o Eurovale by sa malo spojiť s hlasovaním o dôvere vláde, lebo je to vec zásadnej dôležitosti a jeho neschválenie by bolo vyjadrenie nedôvery Premiérke, lebo prijala záväzok Slovenska o jeho prijatí.

A ten záväzok prijala na základe akého mandátu? A mimochodom, ja považujem za vec zásadnej dôležitosti odvodový bonus, mohol by sa aj ten spojiť s dôverou vláde?

Argumentom Ivana Šramka sa budem venovať v druhom diele v najlibžších dňoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minister obrany Gajdoš: Je neakceptovateľné, ako s nami Švédi rokujú (rozhovor)

Švédsky Saab nám núka stíhačky Gripen, ktoré sú už staré, upozorňuje minister obrany.

EKONOMIKA

Vedkyňu v zahraničí platili dobre, vrátila sa však domov

Na Novom Zélande môže vysokoškolský profesor zarábať až osemtisíc eur.

KOMENTÁRE

Nechajme učiteľské platy tak

Nespokojní učitelia by mali uzatvoriť s ministrom Petrom Plavčan obchod, na ktorom zarobia aj deti a rodičia.


Už ste čítali?