Tomáš Forgáč
Mozambik / Zimbabwe / Botswana - III. časť
Rozprávanie o ceste z Mozambiku do Zimbabwe napísané v lietadle z Hong Kongu do Singapuru :-) Maťka, ja a jedno veľké staré auto so stanom na streche. Predchádzajúce časti si prečítajte tu
Project Manager na voľnej nohe, veľmi amatérsky fotograf a milovník viac či menej divnej hudby. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Rozprávanie o ceste z Mozambiku do Zimbabwe napísané v lietadle z Hong Kongu do Singapuru :-) Maťka, ja a jedno veľké staré auto so stanom na streche. Predchádzajúce časti si prečítajte tu
Minulý týždeň svet so zatajeným dychom pozoroval vyvrcholenie dvoch údajne mimoriadne úspešných udalostí - Olympijských hier a pristátia sondy Curiosity na marse. Teda, bolo nám povedané, že boli úspešné. Pravdu sa ťažko niekedy dozvieme a môžeme dôvodne predpokladať, že je veľmi odlišná.
Druhá časť rozprávania sprevádzaného fotkami o mesačnej ceste krajinami južnej Afriky, ktorú sme absolvovali v marci a apríli 2012. Maťka, ja a jedno veľké staré auto so stanom na streche. Prvú časť si prečítajte tu:
Prvá časť rozprávania sprevádzaného fotkami o mesačnej ceste krajinami južnej Afriky, ktorú sme absolvovali v marci a apríli 2012. Maťka, ja a jedno veľké staré auto so stanom na streche.
Ficova vláda vypustila do sveta súbor opatrení, ktoré majú pomôcť dostať deficit pod plánovanú úroveň s cieľom vyhnúť sa dopadom na najnižšie vrstvy. V skutočnosti bude dopad na zamestnanosť a stabilitu dôchodkov taký zlý že z toho vyjdu najhoršie práve tí, ktorí nedokážu svoje zisky, výrobu a kapitál off-shorovať a ktorí budú závislí od dôchodkového sporenia.
Vo včerajšom komentári na hospodárskych novinách sa snažil poradca ministra financií a ex-KDH ekonomický expert pán Marcinčin formulovať a vyvrátiť štyri údajné mýty v dnešnej spoločnosti. V skutočnosti iba prezentoval svoje vlastné mýty alebo rovno klamal.
Hlasy, ktoré poslali skryto socialistického prezidenta Sarkozyho do opozície, aby ho nahradili otvorene socialistickým Hollandem, ktoré získali devalvovanú Nobelovu cenu za ekonómiu alebo vedú americkú prezidentskú kampaň (na oboch stranách) a hlasy, ktoré zasadli do koaličných aj opozičných lavíc slovenského parlamentu alebo šéfujú Inštitútu Finančnej Politiky aj keď finančnej politike zjavne vôbec nerozumejú; hlasy, ktoré tvrdia, že sa viac šetriť nedá a že súčasné fiškálne škrty a reštriktívna monetárna politika v Európe nefungujú sa mýlia hneď na troch frontách a ignorujú pri tom príklady z dobre zdokumentovanej histórie
V Singapurskom Chinatowne (kúzelný názov pre štvrť v meste, kde tri štvrtiny obyvateľov sú Číňania) vedľa Central Business Districtu je ulica, ktorej názov je Club Street. Pomenovaná bola podľa veľkej koncentrácie čínskych klubov, reštaurácií a barov, do ktorých chodia tráviť popracovné večery “white collars” z nedaľekých mrakodrapov. Niet divu, ulica je dokonale umiestnená na zastávku po ceste z kancelárií najväčších firiem sídliacich v business štvrti do tichých, útulných uličiek Chinatownu lemovaných luxusnými a veľmi, veľmi drahými dvojposchodovými domami v pestrých radových zástavbách, v ktorých si môže dovoliť žiť iba top management týchto firiem alebo úspešní podnikatelia.
Ako spoznáte ekonóma so zmyslom pre humor? Používa desatinné miesta. Na tento vtip, ktorý mám od Russa Robertsa (samozrejme pôvod môže byť iný a starší) som si spomenul, keď som videl tých 120.5% dlhu k HDP, ktorý má Grécko dosiahnuť v roku 2020.
Na prvom proteste som nebol aj keď som chcel, tak ako som bol na mnohých iných podobných akciách, na ktorých sa davy snažili ukázať moci, že si nemôže robiť, čo chce. Práca mi to nedovolila - našťastie... Je správne a rozumné protestovať proti svojvôli vládcov, ale ak sa niekto snaží zneužívať túto platformu na triedny boj, nenávisť voči úspechu a lacnú propagáciu svojich zmätených myšlienok, nezaslúži si publikum.
Dnes prebehnú v Spojených Štátoch prvé primárky v štáte Iowa. Milovníci slobody a zástancovia rakúskej školy ekonómie sa s nádejou pozerajú na výsledky jediného kandidáta - Rona Paula. Jeho úspech sa zdá byť bližšie ako kedykoľvek predtým a jeho prípadný neúspech pri ohliadnutí na udalosti po jeho minulej kampani netreba vnímať ako tragédiu, ale nový začiatok.
Kým wallstreetovskí okupanti majú často problém rozlíšiť kapitalizmus od korporativizmu a kritizujú to prvé, netušiac, že im v skutočnosti prekáža odklon Ameriky k tomu druhému, ministri Miškov a Mihál na Slovensku predviedli ukážkový príklad zvýhodňovania veľkých korporácií a vôbec všetkých, ktorí majú v telefónnom zozname tie správne mená.
Najdôležitejším hráčom v tejto hre zostáva Európska Centrálna Banka, ktorú väčšina politikov a ekonómov vyzýva na stále masívnejšie intervencie. Tí prví to robia, aby sa mohli znovu na nejaký čas zbaviť zodpovednosti za svoje zlé rozhodnutia, tí druhí z čistej blbosti.
Z boja o rozšírenie Eurovalu pomaly sadá prach, ale je jasné, že jedným z hlavných bodov predvolebnej kampane bude postoj k Eurovalu trvalému. Pri počúvaní argumentov na túto tému stojí za to ohliadnuť sa viac ako rok späť a reflektovať, čo vtedy rozprávali a písali niektorí najhlasnejší stúpenci a odporcovia súčasných riešení a v tomto svetle prihliadať k ich dnešným argumentom.
V Parlamente sa našlo 114 hlasov za rozšírenie EFSF. Vedia tí ľudia, za čo hlasovali? Pochybujem. Inak by zistili, že každý z nich nás práve okradol o takmer 30 miliónov EUR na úkor zahraničných bánk a socialistických polodiktátorov v Bruseli, Luxemburgu a Frankfurte.
Pred dvomi týždňami som kritizoval Ivana Mikloša za jeho eurovalovú demagógiu na reformon fóre organizovanom Konzervatívnym Inštitútom. Za pozornosť stojí dvojica skvelých postrehov od Mariána Jánoša, ktorý vecnejšie a detailnejšie rozobral asi najhlasnejší Miklošov nezmysel. V ďalšom blogu sa chcem povenovať Ivanovi Šramkovi a jeho desiatim argumentom, ktoré sa dajú pozrieť aj na stránke KI:
Včera sa pod záštitou konzervatívneho inštitútu konalo reformné fórum na tému euroval. Bol to dosť zaujímavý pohľad do argumentácie niektorých kľúčových hráčov. Keďže sa s Richardom Sulíkom, Jurajom Karpišom a Petrom Gondom zhodujem na všetkom, čo povedali a Ronalda Ížipa som si nenahrával, lebo som nečakal, že sa z neho pred publikom dôležitých politikov, zástupcov businessu a médií stane euronadšenec, rád by som sa detailnejšie povenoval argumentácii Ivana Mikloša a Ivana Šramka.
Návrh zákona o hazardných hrách z pera ministerstva financií prináša cenzúru internetu, vyššie náklady pre užívateľov internetu aj bankových služieb a je z pohľadu definovaných cieľov neefektívny.
K Singapuru sa ani nepriblížime, kým budeme mať v kresle premiérku socialistku s ľudskou tvárou a hardcorového komunistu, ktorý jej dýcha na krk
Vláda schválila Euroval. Nemyslím si, že je to najlepší nápad, aký kedy mali. Písal som o tom pred mesiacom a názor som nezmenil, ale ja niesom ten zodpovedný... Čo bude nasledovať?